Vrch Butkov
Vrch Butkov (765 m n. m.) pri Ladcoch v Ilavskom okrese predstavuje výraznú dominantu západného okraja Strážovských vrchov. Nie každý však vie, že Butkov má oproti iným vrchom na Slovensku skutočne výnimočné postavenie.
Pre geológov je jedinečným kamenným archívom stavby a histórie slovenských vrchov a druhohorného morského života. Predchodcom vrchu Butkov bolo dno druho- a treťohorného mora. More bolo plné jednoduchých živočíchov s vápencovými schránkami, z ktorých postupným hromadením a spevňovaním vznikol za stovky miliónov rokov kompaktný vápenec.
Časom sa ľudia naučili z neforemného vápencového kameňa vyrábať kameň ušľachtilý, extrapevný – kameň cementový. Zistilo sa, že je kvalitný, a v roku 1889 sa začalo s výstavbou cementárne v Ladcoch. Prvý cement vyrobili v roku 1890 na dnešnom území Slovenska. Pre stavbárov dal tak vrch Butkov cementárenskú surovinu, z ktorej sa vyrába v Považskej cementárni spojivo na výstavbu najväčšieho počtu stavieb na Slovensku. Možno povedať, že kameň z hory Butkov symbolicky spája celé Slovensko.
V ostatných rokoch je hora Butkov aj miestom, odkiaľ sa šíri jedinečné duchovné posolstvo a stretávajú sa tu veriaci z celého Slovenska, ale aj zo zahraničia. Na pozoruhodnú lokalitu upozorní už z diaľky biely 12-metrový kríž. Vidieť ho aj cestou po diaľnici Považím, hlavne za tmy, lebo je osvetlený. „Myšlienka vznikla pri modlitbách a požehnaní počas návštevy pátra Eliasa Vellu, františkánskeho minoritu z Malty. Po konzultácii s pátrom Eliasom Vellom prišla za mnou vtedy Sue Farrugia, osoba mimoriadnych duchovných darov, tiež z Malty a oznámila mi – Postavte na tejto hore kríž! Na takúto výzvu sa nedá nereagovať,“ spomína si na začiatky vzniku miesta Anton Barcík, generálny riaditeľ Považskej cementárne v Ladcoch. Na druhý rok po návšteve, teda v roku 2013 naozaj postavili kríž, ktorý prišiel požehnať páter Elias Vella.
Ako sa dostanete priamo na horu Butkov?
Priamo v strede obce vás odsmeruje žltooranžová tabuľa so šípkou, ktorá vás krásne zavedie až na záchytné parkovisko.
Cesta je zo začiatku veľmi strmá, ale popri ceste je niekoľko lavičiek na posedenie a nabratie nových síl. Po úvodnom „stupáku“ už nasleduje jednoduchšia cesta:
Celou cestou prechádzate popri jednotlivých zastávkach Krížovej cesty:
Na začiatku i konci výletu sú pekné posedenia, tak si nezabudnite nachystať občerstvenie, ovocie či malú sladkosť 🙂
A na konci cesty, približne po 30 minútach stúpania sa vám naskytne nádherný pohľad na okolitú krajinu!
Mohlo by váš tiež zaujímať:
- Rozhľadňa na Svederníku
- Rozhľadňa Dubová
- Vyhliadková veža Zákamenné
- Vyhliadková veža na Dubni
- Rozhľadňa na vrchu Špicák











Jednoznacne odporucam, opat miestami stupak, nabalte si aj obcerstvenie, na konci vas caka nadherny vyhlad a moznost dat si piknik, ci posediet a oddychnut.
krásne miesto,ozaj oáza pokoja,len na 13-tom zastavení trčia z múra dva roxory čo môže byť nebezpečné pre deti ktoré tadiaľ často behajú.
Pekne a pokojne miesto na zastavenie a zamyslenie sa ., bolo by vhodne cez vikend to čo ponuka stanok s občerstvenim aj otvoriť.
Nadhera,aj ked s detmi trocha do kopca,ale je kde oddychnut
Pekny vyhlad, odporucam hlavne ked je pekne pocasie
Nádherné miesto pre každého; vždy tu nájdete deti i starších. Krásne ho vidieť i z diaľnice. Neoľutujete.
Veľmi pekné miesto s krásnym výhľadom
Pekny vyhlad a pekne miesto
Jednoznacne odporucam, miestami stupák, ale dá sa to zvládnúť,nabalte si aj obcerstvenie, na konci vas caka nadherný výhlad a moznost posediet a oddychnut -oáza pokoja
Aj keď je to miestami stupák ale tá nadhera zato stojí.Veľké plus u mňa,že WC je na viacerych miestach
Je to úžasné miesto. Nielen pekná turistika, ale to čo hore nájdete je niečo naozaj výnimočné. Ďakujeme za ozaj peknú nedeľu. Oplatí sa tam ísť.
Príjemná prechádzka, a ten výhľad stál za to šlapanie do kopca….
odporúčam navštíviť
Zvladli sme to aj s detmi, vyhlad stoji za to
Navštívili sme počas letných prázdnin, pekná a nenáročná prechádzka. Odporúčam
Príjemná,nenáročná turistika aj pre dieťa. Synovi sa najviac páčil zvon pri vstupnej bráne, mohol s nim zazvonit,keď sme odchádzali. Pekný výhĺad, na svoje si prídu veriaci aj neveriaci.
Bola som tu prvýkrát, úžasné miesto. Bola so mnou aj moja 87 ročná mama, ktorá žiaľ musela zostať v aute na parkovisku a čakať na mňa, lebo by už nezvládla tú cestu do kopca. Obe sme boli sklamané. Možno by stálo za úvahu dovoliť aspoň jeden deň v týždni vjazd autom a umožniť tak aj starším ľuďom zažiť tú nádhernú atmosféru. Vrátili by nám to vo svojich modlitbách.